Najstaršie stopy človeka v Sądeckej kotline majú štyridsať až pätnásť tisíc rokov. Je to mladší paleolit – čas, keď studenými dolinami putovali lovci s pazúrikovými zbraňami v rukách. Zanechali po sebe máločo: ojedinelé nálezy, úlomky pazúrika.
O nič viac nezostalo po roľníkoch doby kamennej, ktorí sem prví prišli orať pôdu – neolit zanechal v kotline iba nečetné stopy.
Hradiská doby bronzovej a železnej
Smelšie dali o sebe vedieť ľudia doby bronzovej a staršej doby železnej. V Maszkowiciach vystavali hradisko, obývané medzi 17. a 13. storočím pred Kristom a spojené s otomansko-füzesabonyskou kultúrou, ktorej strediská ležali prevažne na juh od Karpát. Druhé hradisko, v Marcinkowiciach, fungovalo od začiatku prvého tisícročia až do 6. storočia pred naším letopočtom.
V severnej časti dnešného Podegrodzia sa našli stopy púchovskej kultúry z posledných dvoch storočí pred Kristom a przeworskej kultúry. Slovania sa v kotline objavujú v prvej polovici 6. storočia – o ich príchode svedčia ojedinelé hroby nad potokom Barczynka.
Naszacowice, čiže hradisko pred Piastovcami
V ranom stredoveku bola kotlina už husto osídlená: takmer štyridsať otvorených osád sa rozsialo po oboch brehoch Dunajca. Hradiská však stavali na ľavom brehu, blízko lesov, kde bolo ľahšie o drevo i o úkryt.
Pánom tohto kraja bolo hradisko v Naszacowiciach, založené zrejme okolo polovice 8. storočia. Archeológovia z Archeologického ústavu Jagelovskej univerzity pod vedením Jacka Poleského tu kopali od roku 1983 štrnásť sezón, až do roku 1997.
Odkryli viacdielne hradisko s rozlohou okolo 15 hektárov, s valmi mnohokrát obnovovanými, v ktorých ležali vrstvy po požiaroch. Hradisko malo štyri stavebné fázy – posledná bola už piastovská – a prečkalo začlenenie Malopoľska do piastovského štátu; slúžilo ešte v 11. storočí. Monografiu náleziska Poleski vydal roku 2004.
V 9. storočí vyrástli popri Naszacowiciach dve menšie hradiská, v Chełmci a Marcinkowiciach – zrejme útočiská, kde sa ľudia skrývali v čase nebezpečenstva. Obe sa vyľudnili v 10. storočí. Všetky tri sa pokladajú za miestne mocenské strediská z čias, keď sem ešte neprišli Piastovci.
Prvý Sącz ležal v Podegrodzí
Kto hľadá kolísku Sącza na starosądeckom rínku, ten sa sklame. Prvý „Sącz“ bol mocenským strediskom na piastovskom pomedzí a ležal v severnej časti dnešnej obce Podegrodzie. Archeológia nenašla nijakú osadu spred lokácie na mieste dnešného mesta.
Najprv tam stálo hradisko Zamczysko, na výbežku odrezanom priekopou, obývané od polovice 11. storočia. Zhorelo na prelome 11. a 12. storočia. Asi šesťsto metrov na juh potom vystavali väčšie hradisko, zvané Grobla, s valom roštovej konštrukcie.
Horelo a obnovovali ho najmenej štyrikrát, a slúžilo až do druhej polovice 13. storočia. Tu sídlili najstarší sądeckí kasteláni – vykopávky potvrdili starú hypotézu Andrzeja Żakého, že sídlo kastelánstva treba stotožniť práve s Groblou.
Na sever od Grobly sa rozvinulo podhradie okolo kostola svätého Jakuba Staršieho – zrejme panovníckej fundácie z 11. alebo 12. storočia. Od tohto „pod hradom“ (pod grodem) dostalo meno Podegrodzie. Prvá písomná zmienka o kostole však pochádza až z roku 1310.
Sądeckí kasteláni
V písomných prameňoch sa sądeckí kasteláni objavujú od roku 1224. Prvým známym menom bol Chwalisław, ktorý sa zúčastňoval na snemoch Leška Bieleho v rokoch 1224 a 1227.
Kastelán vykonával v mene kniežaťa súdnu, správnu a vojenskú moc – bol vo svojej zemi okom, rukou a mečom pána. Za Boleslava Hanblivého sa sądecké kastelánstvo radilo k úradom „stredného významu“, popri Brzesku, Czechowe, Wojniczi a Zawichoste.
Okolo roku 1273 kasteláni miznú z prameňov ako sfúknutá sviečka. Krasnowolski sa nazdáva, že boli konkurenciou pre moc kňažnej Kingy – novej panej tejto zeme.
A zem sa už prebúdzala k novému životu: v rokoch 1251–1268 bolo Łącko rytierskym majetkom, ktorý držali božehrobci z Miechowa, roku 1256 sa spomína Podolínec, neskôr pripojený k Sądecku. Kinga od roku 1255 spoluvydávala listiny svojho manžela a jej komorníkom bol v rokoch 1256–1258 Janusz z rodu Toporovcov. Veľká zmena visela vo vzduchu.