Kto v Sądeckom kraji povie, že ide „do Bryjowa“, ten ide do Starého Sącza. Wikisłownik uvádza toto slovo ako nárečové, z okolia Podegrodzia, s pekným príkladom: „Lezę do Bryjowa na baciarkę“ [zhruba: Idem do Bryjowa]. Obyvateľov zas volali Bryjowiakmi.
Bryjka, polievka chudobných
Prezývka vznikla podľa bryjky – hustej polievky či kaše z celozrnnej múky, omastenej škvarkami. Rádio Krakov pri opise regionálnej kuchyne pripomína, že oficiálne sa jedlo volá cyr, no miestni radšej hovoria bryjka alebo „goralský puding“. V 19. storočí bývala základom stravy mnohých sądeckých rodín, a keďže ju v Starom Sączi mali obzvlášť radi, obyvatelia Sądeckých Beskýd pokrstili mestečko Bryjowom.
Prezývka s úškľabkom
Nebol to lichotivý názov. Kým Nowy Sącz rástol a bohatol, Starý Sącz driemal v tieni kláštorných múrov – a odtiaľ, ako píše jeden zo sądeckých blogerov, „mierne ironický prívlastok, ktorý sa hovorovo používal medzi večnými nespokojencami“. Dnes si naň spomenie málokto a niektorým obyvateľom môže pripadať dokonca urážlivý.
My ho berieme so sympatiou. Veď čo môže byť krajšie ako mesto, ktoré prežilo sedem storočí, požiare, mory a vojny – a nehanbilo sa za polievku z celozrnnej múky?
A ako sa mesto naozaj volalo?
Skutočné staré meno Starého Sącza je Sącz – po latinsky Sandech, Sandecz, Sandec. Najstaršie záznamy pochádzajú z rokov 1224–1252. Názov je privlastňovací: pochádza od mena Sądek alebo Sądko – zakladateľa hradiska, o ktorom okrem mena nevieme nič. Keď roku 1292 založili nové mesto nad riekou Kamienica, staré stredisko začali nazývať Antiqua Civitas – Staré mesto, a neskôr Starý Sącz. Viac o tom v kapitole Kraj a meno.