Kto kedysi putoval z Krakova do Uhorska, ten skôr či neskôr stanul v Sądeckej kotline – v širokej zníženine uprostred Západných Beskýd, kde sa dve horské rieky, Dunajec a Poprad, zlievajú do jedného koryta. Priamo v rázsoše týchto riek, na rovnej terase asi tristo metrov nad morom, leží Stary Sącz.
Od východu ho chráni strmý svah nad Popradom, od severu miernejší svah k Dunajcu a od západu sa nad ním vypína Miejska Góra, pod ktorou žblnkoce potok Moszczenicki.
Zem medzi dvoma riekami
Starý Słownik geograficzny Królestwa Polskiego opisoval mesto na „kupolovitom kopci“ vysokom 321 metrov, na severnom konci zalesneného chrbta, ktorý obe rieky oddeľuje. Iné pramene uvádzajú 300 alebo 320 metrov – a nie je v tom rozpor, lebo jedni merali terasu, druhí rínok na temene kopca. Podobne Miejska Góra: atlas miest uvádza okolo 400 metrov, novšie pramene 420.
Zem je tu úrodná, lebo ju tvoria horské nivné pôdy, ktoré naniesli rieky. Rieky však bývajú vrtošivé: v čase dažďov sa dvíhajú a vylievajú, v suchu sa scvrknú na potôčiky. Vrchy okolo kotliny sa týčia zhruba poldruha sta metra nad jej dno, takže mesto akoby ležalo na dlani.
Doliny Dunajca a Popradu odpradávna slúžili ako prirodzené chodby cez Karpaty. Tadiaľto viedli cesty do Uhorska a z Uhorska – a to vysvetľuje, prečo práve tu vyrástlo skoré stredisko na pomedzí.
Na hradisku v Naszacowiciach archeológovia našli predmety z avarského, veľkomoravského a staromaďarského okruhu, svedkov zakarpatských ciest spred 11. storočia. Prvá písomná zmienka o obchode pochádza z roku 1273: hovorí o mešťanoch, ktorí splavovali obilie po rieke. Najneskôr od začiatku 14. storočia tadiaľto prúdili z Uhorska meď a súkno a opačným smerom šiel dobytok, kone a ošípané.
Sądecká zem v stredovekom ponímaní zahŕňala spočiatku len samotnú kotlinu s okolím. Časom, ako sa klčovali pralesy, sa však rozrástla až po Biału na východe, Gorce a Nowotarskú kotlinu na západe, beskydské chrbty na juhu a pahorky medzi Tropiem a Czchowom na severe. Eugeniusz Pawłowski napočítal v Sądecku vyše 2200 štvorcových kilometrov, 265 dedín a 7 miest.
Odkiaľ sa vzal Sącz
Meno mesta je privlastňovacie, čiže hovorí, komu patrilo. Pôvodná podoba znela Sądecz – od mena Sądek alebo Sądko, so starobylou príponou. V tvare „do Sądcza“ sa ťažká skupina hlások zjednodušila na „do Sącza“, až sa napokon aj nominatív vyrovnal na „Sącz“. Prídavné meno „sądecki“ si však zachovalo staré „d“ ako skamenelinu v kameni.
Kto bol ten Sądek? To nevie nikto. Pawłowski písal priamo, že zakladateľ najstaršieho hradiska nosil toto meno a nič iné sa o ňom nevie.
V listinách sa meno objavuje v latinskom prestrojení: Sandech roku 1224, Sandecz roku 1243, Sandec roku 1251, Sandecz a Zandech roku 1252. Prívlastok „Starý“ prišiel neskôr, keď neďaleko vyrástol Nowy Sącz.
Už roku 1299 sa plebán Jakub podpisoval plebanus de Antiqua Civitate – plebán zo Starého Mesta – a roku 1437 stretávame antiqua civitas Sandecz. V 15. storočí sa mu hovorilo aj jednoducho Staré Mesto.
Prečo je Stary Sącz dôležitý
Tri veci odlišujú toto mesto od ostatných sądeckých hradov a mestečiek. Po prvé, bolo prvým mestom sądeckého kastelánstva – starším bratom Nowého Sącza. Po druhé, päť storočí zostávalo súkromným cirkevným mestom: jeho paňou bola abatiša kláštora klarisiek, ktorý „po stáročia vystupoval ako vlastník mesta“. A napokon po tretie, je svätyňou svätej Kingy, ktorú tu roku 1999 svätorečili a ktorá je od roku 2016 patrónkou mesta.
Dnes zaberá gmina Stary Sącz v okrese Nowy Sącz 102,41 štvorcového kilometra, má 15 sołectiev (vidieckych obcí) a lesy pokrývajú takmer polovicu jej územia – 45,63 percenta.
A odkiaľ ten Bryjów?
Na záver slovo o mene, ktoré nesie táto stránka. „Bryjów“ nie je starým menom mesta a nenájdete ho v nijakej stredovekej listine. Je to žartovná prezývka, vzatá od bryjky – skromnej, sýtej polievky z razovej múky – a obyvateľov pritom volali Bryjowiakmi. Celý ten príbeh rozprávame osobitne: Prečo Bryjów?