Vyrezávaná dubová brána víta každého, kto ide ku kláštoru. Je pamiatkou na svätorečenie a znakom poľsko-maďarského priateľstva.
Kinga bola uhorská princezná, dcéra Bela IV. Niet divu, že keď ju roku 1999 Ján Pavol II. vyhlasoval za svätú, prišli z Maďarska hostia s darom. Maďarskí horali darovali mestu bránu zhotovenú tradičnou sikulskou technikou. Takéto brány sa po generácie stavajú v Sedmohradsku, v kraji Sikulov.
Brána je dubová, vysoká asi 5 m a široká 3 m. Zdobia ju podoby svätej Kingy a svätej Hedvigy. Podľa sikulského zvyku pohostinnosti stojí vždy otvorená. Vyryli na ňu slová: „Pokoj vchádzajúcim, požehnanie vychádzajúcim“.
Je to pamiatka mladá, no plná starodávneho ducha. Stojí pri vstupe na námestie svätej Kingy a za ňou sa dvíhajú múry kláštora, zvýšené v rokoch 1598–1632 a vybavené strieľňami. Niekdajšia pevnosť modlitby dnes víta hostí otvorenou bránou. Zastavte sa pred ňou na chvíľu, prezrite si rezbu a až potom prejdite na námestie svätej Kingy, k múrom kláštora.
foto John Samuel · CC BY-SA 4.0 · Zdroj
